Vývoj európskeho notopisu / Richar Rybarič
SYSNO 6386598, přírůstkové číslo 6628

Seznam obrázků v dokumentu:
Schéma 01: Vývojové línie európskeho notopisu
Obrázok 01: Paleofranské neumy. Paris, Bibl. Nat. Lat. 2291, f. 19, 9. stor.
Schéma 02: Neumae compositae
Schéma 03: Likvescencia
Obrázok 02: Bretónske neumy. Angers, Bibl. de la Ville 91 (83), f. 29’, 10. stor.
Schéma 04: Vývoj a typológia neumovej notácie
Obrázok 03: Akvitánske neumy. Paris, Bibl. Nat. lat. 1118, f 103’, 11. stor.
Obrázok 04: Metské neumy. Reims, Bibl. de la Ville 7, f 13’, 9. stor.
Obrázok 05: Francúzske neumy. Paris, Bibl. Nat. lat. 12584, f. 216’–217, 11. stor.
Obrázok 06: Inzulárne neumy. London, British Mus. Harleiana 2961, f 77’–78, 11. stor.
Obrázok 07: Severošpanielske neumy. Leon, Catedral 8, f. 198’, 10. stor.
Obrázok 08: Toledské neumy. Toledo, Bibl. del Cabildo de la Santa Iglesia Catedral (Archivio de la Catedral) 35.7, f. 41', 9.–10. stor.
Obrázok 09: Severotalianske neumy. Bologna, Bibl. Univ. 26793, f. 12, 11. stor.
Obrázok 10: Stredotalianske neumy. Pistoia, Bibi. Capitolare C. 119, f. 72, 11.–12. stor.
Obrázok 11: Juhotalianske neumy. Monte Cassino, 339, f 61’, 11. stor.
Obrázok 12: Nemecké neumy. Missale Benedictinum Salisburgensi, 13. stor.
Obrázok 13: Sanktgallenské neumy. St. Gallen, Cod. 359, f. 125, koniec 9. stor.
Schéma 05: Spatiálna notácia
Schéma 06: Chordálna notácia
Obrázok 14: Neumy na Slovensku. Kremnica, Štát. okr. archív, bez sign.. 13. stor.
Obrázok 15: Kvadratická notácia. Paris, Bibl. Nat. lat. 17296, f. 340–341, 12. stor.
Obrázok 16: Talianska (františkánska) kvadratická notácia. Arezzo, Bibl. Munic. 1471, 14. stor.
Obrázok 17: Kvadratická akvitánska notácia, severná vetva. Erlangen, Musikwiss. Inst., bez sign., f. 65, 14. stor.
Obrázok 18: Kvadratická akvitánska notácia, južná vetva. London, British Museum Add. 36881, f. 16’, 13. stor.
Obrázok 19: Kvadratická notácia v Čechách (tzv. caudata). Rajhradský antifonár, cod. 600, asi 1317.
Obrázok 20: Kvadratická notácia v modernej edícii latinského chorálu
Obrázok 21: Gotická chorálna notácia. Trier, Dombibliothek 173 F. 13.–14. stor.
Obrázok 22: Gotická notácia, kurzívny typ. Graz, Univbibl. Cod. 1655, 14.–15. stor.
Obrázok 23: Rombická notácia, kurzívny typ. Traktát Jana z Holešova, Cod. Bibl. Univ. Carol. Praha III. D. 17, koniec 14. stor.
Obrázok 24: Rombická notácia, monumentálny typ. Antifonár Arnošta z Pardubíc, Cod. Bibl. Capit. S. Viti, Praha 819, 14. stor.
Obrázok 25: Rombická notácia na Slovensku. Fragment neznámeho pôvodu, 15. stor.
Obrázok 26: Rombicko-virgálna notácia, kurzívny typ. Bratislava. Archív města E.L.3 (1341), f 1
Obrázok 27: Rombicko-virgálna notácia, monumentálny typ. Spišská kapitula, Matica Slovenská, bez sign. asi 1426.
Prepís 01: Ako ukážku pripájame transkripciu z obr. č. 26 (Bratislavský notovaný misál z r. 1341).
Prepís 02: Ukážka pokusu o prepís bezlinajkových neum. 
Schéma 07: Oktávová identita
Obrázok 28: Písmenová notácia, písmena miesto neum. Paris, Bibl. Nat. Cod. lat. 13.765, fol. A, 12. stor.
Obrázok 29: Písmenová notácia, písmena vo funkcii skupinových neum. Paris. Bibl. Nat. lat. 7211. f. 128, koniec 11. stor.
Obrázok 30: Písmenová notácia, písmená na linajkovej osnove. München, Bayerische Staat-sbibliothek Clm. 14965a, fol. 1‘, 11. stor.
Obrázok 31: Písmená a neumy. Montpellier, Bibl. de l’école de médecine H, 159. f. 85’, 11. stor.
Obrázok 32: Písmenová notácia intervalová. München, Bayerische Staatsbibliothek Clm. 14965 b4 f. 22‘, 12. stor.
Obrázok 33: Dazejská notácia. Paris, Bibl. Nat. lat. 7369, 15. stor. (?)
Obrázok 34: Dazejská notácia ako kľúče. Ukážka zo spisu Musica Enchiriadis v knihe H. B. Briggs, The Musical Notation of the Middle Ages (1890)
Prepís 03: Ligatúry
Prepís 04: Prepís modu I
Prepís 05: Ide o dvojhlasné organum Inquirentes autem z Alleluja Timete od Leonina. Ukážku i prepís preberáme z práce Heinrich Besseler-Peter Gülke, Schriftbild der mehrstimmigen Musik, Musikgeschichte in Bildern, Band III. Musik des Mittelalte
Obrázok 35: Kvadratická organálna notácia. Wolfenbüttel, Herzog-A ugust-Bibl. 677, Helmstad 628, pred r. 1200.
Obrázok 36: Kvadratická modálna notácia. Firenze, Bibl. Medicea-Laurenziana, Pluteus 21.9., f. 168. 13. stor.
Prepís 06: Vidíme tu šesť dvojhlasných klauzúl. Prvá klauzula Regnat sa začína v 1.-2. riadku po 3. pauze. Pozostáva z jedného dlhého ordo v III. mode. Časté opakovanie tónov, ktoré budí dojem delenia trojtónových ligatúr, nesmie mýliť. Záver skladby, ktorý narúša striktne modálny priebeh (čo je však u kompozícií tohto druhu bežné), podávame v dvoch verziách, sú však možné aj iné interpretácie (pozri verziu v knihe The Notation of Medieval Music, New York, str. 83 Carla Parrisha).
Schéma 08: Teória delení brevis
Schéma 09: Ligatúry v černej a bielej notácii
Schéma 10: Cum opposita proprietate
Schéma 11: Nota s vertikálnou čiarou vpravo dolu
Schéma 12: Nota s čiarou vľavo dolu
Schéma 13: Čiara uprostred ligatúry
Schéma 14: Zmena na semibrevis
Sústava: Základná sústava menzúry brevis a semibrevis – 4 varianty
Schéma 15: Delení na perfekcie
Schéma 16: Kolorované noty ako trioly
Schéma 17: Proporcie deminutívne
Schéma 18: Najčastejší menzúry
Obrázok 37: Francúzska čierna menzurálna notácia. Ivrea, Bibl. capit., sine sig., f. 15’–16, 14. stor.
Schéma 19: Celková stavba menzúry
Obrázok 38: Talianska čierna menzurálna notácia. Firenze, Bibl. Laurenziana, Cod, Pal. 87, f. 49’–50, I. pol. 14. stor.
Obrázok 39: Čierna menzurálna notácia (manieristická). Torino, Bibl. Naz. J.II.9, f. 137, asi 1400
Schéma 20: Rytmický kánon
Obrázok 40: Biela menzurálna notácia, jednoduchý (novší) typ. Bratislava, býv. Kapitulná knižnica, sign. Knauz 11. Olim Rubr. 3. f. 317–318, 1571
Obrázok 41: Biela menzurálna notácia. príklad na kánony. Roma, Bibl. Vaticana. MS Chigi C. VIII. 234, f 106‘–107. 15. stor.
Obrázok 42: Biela menzurálna notácia, prechodný typ k modernej notácii. L. Marenzio, Primo libro de madrigali, Venezia 1580
Obrázok 43: Klávesnica organa v Halberstadte. M. Praetorius, Syntagma Musicum, tomus secundus, De Organographia, Wolfenbüttel 1619. obr. XXV.
Obrázok 44: Pravdepodobne najstaršia organová tabulatúra. London, British Museum, Arundel 28.550, f. 43, začiatok 14. stor.
Obrázok 45: Stará nemecká organová tabulatúra, tabulatúra A. Illeborgha. Philadelphia, The Curtis Institute of Music, str. 1–2, 1448
Obrázok 46: Stará nemecká organová tabulatúra, jednoduchší typ. Dešifrácia rytmu vrchného hlasu písaného na osemlinajkovej osnove s troma kľúčmi na začiatku každého riadku (f – c1 – g1) menzurálnou notáciou je sťažená absenciou znaku menzúry a vôbec akejkoľvek informácie o metrickej organizácii skladby (punctum divisionis, taktová čiara) i výskytom nie celkom neznámych, ale v tomto kontexte neobvyklých nôt. K bežným tvarom čiernej menzurálnej notácie (znaky) pristupuje ešte znaky. Prvú poznáme z talianskej menzurálnej notácie, tu však, ako to zdôrazňuje Willy Apel (c. d.), neoznačuje kratšiu, ale naopak, čo do trvania premenlivú dlhšiu hodnotu; druhá je obyčajná semiminima, zvislá čiara dolu znamená zvýšenie o poltón (cis, fis).
Obrázok 47: Concordantiae in organo, Budapest. Országos Széchényi Könyvtár c.l.m.ae. 432, zač. 16. Stor. Buxheimer Orgelbuch, pamiatka z r. 1470, ktorá obsahuje 256 skladieb (Mníchov, Bayerische Staatsbibliothek Cim. 352 b.), ukazuje starú nemeckú organová tabulatúru akoby v „definitívnom“ stave. Aj tu je diskant v jasné trojhlasnej sadzbe kolorovaný a je podobne ako v predchádzajúcich pamiatkach zapísaný čiernou menzurálnou notáciou v rozpätí hodnôt brevis – fusa. Noty sú písané na šesťlinajkovej, resp. sedemlinajkovej osnove s pohyblivým c-kľúčom a sú rozčlenené do skupín po dvoch breves a oddelené taktovou čiarou. Nožičky a zástavky smerujú hore, ak sa príležitostne objavujú i dolu, ide opäť o chromatické zmeny. Či sa však tým znižuje alebo zvyšuje ten-ktorý tón, možno určiť len na základe skúmania samotnej hudobnej štruktúry.
Schéma 21: Rytmické znaky
Obrázok 48: Stará nemecká organová tabulatúra, tlač. A. Schlick, Tabulaturen etlicher Lobgesang und Lidlein, Mainz 1512
Obrázok 49: Nová nemecká organová tabulatúra, Praeambulum a 4 voci S. Marckfelnera (?) Levoča, Ev. a. v. cirk. knižnica 13.994, asi 1640–1650
Obrázok 50: Nová nemecká organová tabulatúra, intavolácia Magnificat primi toni Z. Zarevúckeho. Budapest, Orsz. Széchényi Könyvtár, Zenemütár „Bártfa“ MS Mus. 25, asi z r. 1662.
Obrázok 51: Španielska organová tabulatúra. J. Bermudo, Declaración de instrumenlos mu-sicales, Ossuna 1555, f. LXXXIIJ
Obrázok 52: Španielska organová tabulatúra. A. Valente, Intavolatura de cimbalo, Napoli 1576, s. 4
Obrázok 53: Španielska organová tabulatúra. A. de Cabezón, Obras de Musica, Madrid 1578
Obrázok 54: Pravdepodobne najstaršia notová organová tabulatúra. Codex Faenza, Paris, Bibl. Nat. n. a. fr. 6771. f. 85. 15. stor.
Obrázok 55: Talianska notová organová tabulatúra. C. Merulo, Libro primo di Toccate, Roma 1598.
Obrázok 56: Anglo-nizozemská notová organová tabulatúra. London, British Mus. Add. 29996, f.160‘, asi 1540.
Obrázok 57: Francúzska notová organová tabulatúra P. Attaingnant, Quatorze galliardes, Paris 1531, f. 14’
Obrázok 58: Organová partitúra. 
Obrázok 59: Talianska lutnová tabulatúra. V. Capirola, Padovana a la francese. MS. Chica-go, Newberry Library A cq. No. 107501, f. 47, 1517
Obrázok 60: Francúzska lutnová tabulatúra. vzorec ladenia. Levoča, Ev. a. v cirk. knižnica bez sign. s. 177, koniec 17. stor.
Obrázok 61: Francúzska lutnová tabulatúra. Levoča, Ev. a. v. cirk. knižnica bez sign., s. 180, koniec 17. stor.
Obrázok 62: Schéma notácie nemeckej lutnovej tabulatúry
Obrázok 63: Nemecká lutnová tabulatúra. H. Neusiedler, Ein neugeordnet künstlich Lautenbuch (Preambel), Nürnberg 1536, f. Aa I‘ – Aa II
Obrázok 64: Porovnávacia tabuľka hodnôt menzurálnej a tabulatúrnej notácie. Levoča, Ev. a. v. cirk. knižnica, 13.990, 17. stor.
Obrázok 65: Generálnobasová (tzv. partesová) notácia, rukopis. Levoča. Ev. a. v. cirk. kniž-nica 5161. asi 1640
Obrázok 66: Generálnobasová notácia, tlač. S. Capricornus, Opus Musicum, Nürnberg 1655
Obrázok 67: Generálnobasová notácia, tlač. J. Kusser st., Sacrum concentuum, quaternis et quinis voc., Bratislava 1669
Obrázok 68: Notácia spevníka z 2. pol. 17. stor., tlač. Cantionale Rituale J. B. Hausenku, piaristu českého pôvodu, pôsobiaceho v Prievidzi. Vydané tlačou vo Viedni r. 1683
Obrázok 69: Notácia rukopisného spevníka duchovných piesní z 2. pol. 17. stor. Matica slovenská, Literárny archív, zo zbierok Vševlada J. Gajdoša
Obrázok 70: Spevník duchovných piesní s notáciou využívajúcou prvky tabulatúr, rukopis, Matica slovenská. Lit. archív
Obrázok 71: Jedna z najstarších partitúr. Wien, Österreichische Nationalbibliothek, Cod. Vindob. 5094, f. 148’, asi 1460
Obrázok 72: Menzulárny kódex z Košíc, 16.–17. stor.
Obrázok 73: Baroková partitúra. Zborník polyfonických skladieb pravdepodobne z Bratislavy, f. 32’–33, po r. 1650
Obrázok 74: Partičelo. E. Pascha: Harmonia Pasloralis, f. 14b, 2. pol. 18. stor.
Obrázok 75: Autograf W. A. Mozarta: Symfónia C dur, KV. 551 „Jupiterská“
Obrázok 76: Romantická partitúra, tlač. R. Strauss, Also sprach Zarathustra, U. E. Wien
Obrázok 77: Autograf J. S. Bacha. Part violy da gamba z Matúšových pašijí
Obrázok 78: Ukážka z klavírnej školy F. P. Riglera Tlač pred r. 1800 v Bratislave
Obrázok 79: Písmo L. van Beethovena
Obrázok 80: Písmo R. Schumanna
Obrázok 81: Písmo J. Brahmsa
Obrázok 82: Písmo F. Chopina
Obrázok 83: Písmo F. Liszta
Obrázok 84: Písmo B. Smetanu
Obrázok 85: Obsah zbierky Opus Musicum S. Capricorna
Obrázok 86: Tradičná notácia v 20. storočí. B. Bartók: 4. sláčikové kvarteto, Boosey and Hawkes, s. 34
Obrázok 87: Notácia štvrťtónovej hudby. A. Hába, Symfonická hudba pro orchestr.
Obrázok 88: Klavarscribo. Úryvok z Chopinovej Sonáty b-mol v tradičnej notácii a v klavarscribo
Schéma 23: Chromatická stupnica
Schéma 24: Značky
Obrázok 89: Equiton
Obrázok 90: P. Krumm. Sax Piano Tape
Obrázok 91: O. Luening, Rorschach Symphonie Sonata
Schéma 25: Notácie
Obrázok 92: V. Bokes: Spôsob ticha (1977)
Obrázok 93: I. Parík: introdukcia k Symfónii B dur, č. 102, J. Haydna (1970)
Obrázok 94: V. Bokes: Línie pre 12 spevákov (1978). V partitúre sú kombinované prvky veľkej aleatoriky s grafickou notáciou. Základom kompozičnej štruktúry je 11 prvkov vyzna-čených vo väčších okienkach:
Obrázok 95: M. Adamčiak: Quattro elementi per due o piu strumenti a tasti (hudobný projekt, 1978)
Schéma 27 – Poznámky
Obrázok 96: Ukážka zápisu elektroakustickej hudby – J. Malovec: Theorema (1970)


Seznam notových záznamů v dokumetnu:
Noty 01: Prepís čiernej a bielej menzurálnej notácie
Noty 02: Prvou ukážkou menzurálnej notácie je vyspelý notopis francúzskej ars novy. Je to trojhlasné moteto Tuba sacrae fidei – In arboris – Virgo sum od Philippa de Vitry (1291 –1361). Hlasy skladby, ktorá vznikla pred r. 1320, sú notované pod sebou. Triplum polytextu-álneho moteta ako aj tenor sú na ľavej strane rukopisu, motetus na nasledujúcej pravej strane. Faskimile a prepís preberáme z cit. knihy Besselera–Gülkeho, str. 58–59.
Noty 03: Dvojhlasný madrigal Nascoso’1 viso od Johannesa de Florentia (ináč aj Giovanni da Cascia) je notovaný talianskou menzurálnou notáciou, kde sa rytmické dianie odohráva akoby vo vnútri „taktu“. Preto bude najlepšie, ak takt, ktorého štruktúra je závislá od príslušnej divisio, stotožníme s brevis. Potom divisio duodenaria (značená na začiatku prvej osnovy symbolom .d.) treba prepísať ako 3/4-takt (3x4 šestnástiny) a divisio novenaria (začiatok 4. osnovy) ako 9/8-takt (3x3 osminy). Jednotlivé skupiny nôt sú oddelené bodkou, resp. vyplývajú z usporiadania hodnôt. Alterácie v 2., 5., 17., 21., 27., resp. v 6. a 27. takte sú dané príslušnými pravidlami. Noty znak sú obyčajne dlhšie ako znak a znak spravidla sa prepisujú ako šestnástiny. Pri prednese sa musí dbať na to, aby všetky takty boli čo do absolútneho časového trvania úplné rovnaké (rovnaké brevis!). Pozri Besseler-Gülke, str. 70–71.
Noty 4: Na ukážku transkripcie čiernej menzurálnej notácie uvádzame ešte trojhlasnú anonymnú francúzsku baladu Sur toute fleur, ktorá sa nachádza v jednom z najslávnejších rukopisov manieristického notopisu. Skladba vznikla okolo r. 1400; faksimile publikuje Willy Apel (c. d. str. 478); prepís preberáme z knihy Joh. Wolfa Handbuch der Notationskunde I. str. 376–380, no namiesto c-kľúčov používame husľové kľúče.
Noty 5: Prepís bielej menzurálnej notácie ilustrujeme začiatkom päťhlasného anonymného Magnicifat z rukopisu polyfonických skladieb, ktorý r. 1571 darovala bratislavská meštianka, vdova Anna Hansenová-Schumannová dómu sv. Martina.
Noty 06: Notový príklad, ktorého faksimile preberáme z encyklopédie Musik in Geschichte und Gegenwart (Kassel, od 1949, zv. 9,, obr. 94, rkp. Roma Bibi. Vaticana, MS, Chigi C. VIII. 234, fol. 106’–107) a transkripciu z knihy Donalda Jay Grouta A History of Western Music (New York 1960, str. 164), ukazuje jeden z renesančných kánonov, kde štvorhlasné spracovanie omšového ordinária je notované na dvoch osnovách a každý hlas má inú menzú-ru.
Noty 07: Estampie zo 43. listu Robertsbridge Codexu, začínajúca v tretej osnove po dvojitej čiare (c-kľúč na 2. linajke), ktorú sme si zvolili ako ukážku, má menzúru senaria perfecta, ako to vyplýva zo zoskupenia nôt. Transkripcia diskantu je veľmi jednoduchá, temer mechanická. Bielu brevis, ktorej vždy predchádza čierna brevis rovnakej výšky, možno chápať buď ako predĺženie noty alebo ako ornamentálny prídavok k nej (mordent?). Podobný ornamentálny význam môžu však mať aj biele krúžky, umiestňované nad niektorými breves.
Noty 08: Preambulum in C
Noty 09: Preambulum super d a f et g
Noty 10: No 110 Poumgartner
Noty 11: Hoe losteleck
Noty 12: Typickým príkladom použitia novej nemeckej organovej tabulatúrnej notácie je Praeambulum a 4 voci z levočského tabulatúrneho zborníka sign. 13.994, ktorý bol v rokoch 1640–1650 napísaný čiastočne v Levoči a čiastočne v sedmohradskom Brašove. Autorom skladby, zapísanej medzi intavoláciami motet, je pravdepodobne levočský organista Samuel Marckfelner. Hlasy nastupujú v poradí A – D – T – B.
Noty 13: Španielska organová tabulatúra
Noty 14: Kyrie de nuestra Seňora
Noty 15: Questa fanciulla. 
Noty 16: II. Versus
Noty 17: Branle comun
Noty 18: Padovana a la France, No. 2
Noty 19: Aria. 
Noty 20: Preambel
Noty 21: Tradičná notácia v 20. storočí, prepís ukážky
Noty 22: Notácia štvrťtónovej hudby, prepís ukážky
Noty 23: Úryvok z Chopinovej Sonáty b-mol, prepís ukážky
Noty 24: Equiton, prepís ukážky